Od podpísania Maastrichtskej zmluvy uplynulo 30 rokov

Maastricht 7. februára (TASR) - Maastrichtská zmluva, známa tiež ako Zmluva o Európskej únii (EÚ), znamenala najradikálnejšiu revíziu základných zmlúv od vzniku Európskych spoločenstiev v 50. rokoch minulého storočia. Zoskupeniu západoeurópskych krajín dala podobu skutočne všestrannej hospodárskej, menovej a postupne i politickej únie a práve preto znamená jeden z najvýznamnejších medzníkov vo vývoji európskej integrácie.

V pondelok 7. februára uplynie 30 rokov od podpísania dokumentu, ktorý položil základy dnešnej podoby Európskej únie. Samotnému podpísaniu zmluvy predchádzalo niekoľko rokov medzivládnych diskusií až napokon na stretnutí Európskej rady v holandskom meste Maastricht prijali v dňoch 9.-10. decembra 1991 návrh tohto dokumentu najvyšší predstavitelia členských krajín.

Práve v tomto najstaršom holandskom meste, ležiacom v blízkosti hraníc s Belgickom a Nemeckom, podpísali o dva mesiace neskôr - 7. februára 1992 ministri zahraničných vecí Maastrichtskú zmluvu. Dokument potvrdili svojimi podpismi predstavitelia 12 krajín zastupujúcich Belgicko, Dánsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Írsko, Luxembursko, Nemecko, Portugalsko, Spojené kráľovstvo, Španielsko a Taliansko. Už 7. apríla 1992 schválil dokument Európsky parlament v pomere hlasov 226 za, keď proti bolo 62 poslancov.

Dohoda, ktorou sa názov spoločenstva zmenil na Európsku úniu, vstúpila do platnosti 1. novembra 1993 po ratifikácii vo vtedajších členských štátoch. Tento proces však nebol jednoduchý. Napríklad v Dánsku rozhodlo o prijatí zmluvy po neúspešnom prvom referende až druhé všeľudové hlasovanie, ktoré sa konalo 18. mája 1993 a v Nemecku posudzoval text Zmluvy o EÚ tamojší Ústavný súd.

Zmluva formulovala tri základné piliere ďalšieho vývoja: hospodársku a menovú úniu, spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútra. Zmluva o EÚ znamenala začiatok novej etapy procesu vytvárania stále užšieho zväzku národov Európy tým, že predchádzajúcim spoločenstvám dala politický rozmer.

Od podpísania dokumentu vstúpilo do EÚ ďalších 16 krajín, ktoré prijali pravidlá stanovené v Maastrichtskej zmluve a následných zmluvách. Po vystúpení Spojeného kráľovstva z EÚ k 31. januáru 2020 má v súčasnosti Európska únia 27 členských štátov, v ktorých žije celkovo viac ako 440 miliónov ľudí.

Prijatím Maastrichtskej zmluvy sa súčasne zavŕšilo niekoľko desaťročí diskusií o rozširovaní a prehlbovaní hospodárskej spolupráce v Európe. Dokument vytvoril podmienky na zavedenie jednotnej európskej meny – eura. Zároveň bola zriadená Európska centrálna banka (ECB).

Zmluva tiež stanovila pravidlá fungovania eura v praxi vrátane predpokladov, ktoré musí krajina splniť na vstup do eurozóny. Účelom týchto pravidiel, ktoré sa tiež označujú ako Maastrichtské kritériá alebo konvergenčné kritériá, je zabezpečiť, aby v eurozóne zostala aj po vstupe nových krajín zachovaná cenová stabilita.

Slovensko sa 1. mája 2004 vstupom do EÚ stalo aj členom Hospodárskej a menovej únie a od 1. januára 2009 prijalo euro potom, ako Európska rada schválila 8. júla 2008 jeho vstup do eurozóny.

Od odsúhlasenia plánu na vytvorenie jednotnej meny sa stalo euro druhou najobchodovanejšou svetovou menou a je súčasťou každodenného života 340 miliónov obyvateľov v 19 krajinách. Práve spoločná mena euro je jedným z najviditeľnejších prejavov hlbšej integrácie, ktorú Európskej únii priniesla Maastrichtská zmluva.